SPORTS / RED BULL Dolomitenmann 2008 tesne po....

Príchod do Triestachu - lazy asi o 1.30 v noci. Štvrtok začal ovsenými vločkami pokračoval klusom popri trati na Dráve dolu a hore vodou. Tiekla krásna mútna ľadovcová voda asi toľko čo vlani. Asi o 3 sadám na vodu a skáčem 6m skok, ktorý sa mi zdá nižší, brnkačka (lebo netreba bežať, ani pádlovať) Hurtik/Šmejdova špricka drží ako prilepená. Pokračujem asi v sekundovom takte dolu vodou. Prvé ťahanie hore vodou celkom v pohode, druhé tiež, potom slalom, som prekvapený, lebo je skoro totožný s vlaňajším. Pretancujem ho s obludou Cyklonom s dvoma ťukmi. Tuším 12 bránok. Myslím pri tom na našich ol.víťazov, až na pretekoch zistím, že som mal myslieť len a len na eskimáčku Štepánku. Pokračujem cez ďalšie 3 protiprúdne ťahania. Ide to celkom. Poslednou úlohou je Eskimák, poprúdka, skok cez valec do protiprúdky naľavo. Zavesím krásne na dva zábery som za tyčkou a celkom v rýchlosti vyrážam do traverzu valca. Ale asi nie dosť rýchlo. Kua. Chytil ma a ani bohovi pustiť, zo dva eskimaky, otočka (nechcená o 360) zabávajúci sa diváci, ruky vyťahané ako vlnený sveter, ale ustal som a po prejdení protiprúdky na druhej strane pádlujem na sútok s Islom, tam sa vytrápim asi 300 m proti prúdu. Vystupujem pod mostom z lode na mokré skaly a nesiem kajak nad tzv. katarakt. Sú tam 4 protiprúdky ľahké ako nič keď vládzeš. Sadám do lode a už zapínanie špricky mi hovorí, že tie ruky nie sú dobre. A tak aj bolo, prvý pokus spláchnutý dolu, ako tričko čo mi asi o 20 minút odplávalo. Kua. Nasratý pádlujem nazad pod most. Na druhý, tretí aj 4 x to už dám s prehľadom a aj zvyšné dve. So zmiešanými pocitmi sa teším na piatok, že to ešte potrénujem. Večer je hektický, vybrať si tu správnu zmrzlinu v tal. zmrzlinárni nie je jednoduché. 3 kopčeky 5 eur. No ale veď žijem len raz a po sobote neviem ako to bude. Pomaly sa schádza team. Biker Ivan nám za prachy zdrhol do Hannah teamu, ale našiel za seba náhradu. V piatok si dám znova jednu jazdu. Bola ako ta zmrzlina, všetko klaplo, orientačný čas pod 40 minút. Valec som preletel za sekundu a katarakt, bez zaváhania a plynule. Trénujúci profíci včetne Hudetza dvíhali palce hore. No mal som dosť, tak som ich nechal trénovať katarakt a išiel som na zmrzlinu, turistiku, briefing, kino, spagetti party, nudnú raege party a o pol jednej spať. Všetko vyfešákovaní v Devold tričkách a Husky bundách a gaťoch. Nemyslel som na nič, ale mal som! Na Štepánku. Viki bežec z Jesenikov prišiel priamo z letiska z Austrálie o 3 ráno. Budíček o 7 maličký klusík, do bezvedomia ovsených vločiek a už ma vezú na štart odovzdám kajak a ideme pozrieť na trať bežcom. Viki maká ako stroj. Super pocit, že je ok po tom lete a 6 hodinovej ceste autom z letiska. Idem ešte dotunovat loď, teda výstuhu a obliecť sa.. A potom sa potiť na futbalové ihrisko. Po dvanadstej začínajú lietať paraglajderi teda magori (v piatok si slovenský glajder Dubák z výchoniarskeho teamu zlomil pri tréningu stehno na 2 kusy) ani sa nečudujem, keď vidím čo stvárajú. Lietajú rýchlo a nízko mnohokrát na hranici bezpečnosti, nehovoriac o zdravom rozume. Jeden z prvých predpisovo obletel bójku a odovzdal kajakárovi temer zo vzduchu v cieli. Čakám kde je 23, zostava nás asi 20 kajakárov zo 110 oblieva ma hrôza, čo sa deje? Nakoniec vidím Miša nado mnou. Výborne pristál, trochu pobehol a je to na mne. Bežím opatrne, ale nie tak pomaly ako som chcel, tí diváci/potrati nedajú pokoj. Vraj GO GO! Skáčem do Drávy dve tri tempa dočiahnem dno leziem po mazľavých skalách von a ešte asi 200 metrov do kopca. Kajak čaká na temer prázdnom pľaci. Ale to ma už netrápi, rampa, nasadiť poriadne spricku a s pokrikom GO FOR SPORT skáčem za jasotu divákov. Zasa (ako vždy) bez problémov a priamo. Pádlujem zrovnávam dych, ide to cítim sa OK, v rieke je min 5-10viac vody, pustili z elektrárne. Všetko ide ako po masle , trochu si komplikujem život po hodení sa do poprudnej bránky, po jej prejdení sa prevraciam a eskimujem, ale všetko za jazdy plynule. Slalom idem ako baletka, súperi ma v protiprúdkach púšťajú. Bohový pocit. Cítil som sa ako na Hrone v Iliaši, no pohoda. Ešte dlhý protiprúd, pádlo v zuboch, odpichovačky a potom Dolomitenwalze. Pred ním eskimák a poprúdka bez problémov, ale v protiprúdke čaká húf 4 ľudí, čo teraz, zavesil som a snáď 2-3 záberom som von z bránky a aby som nečakal na tých motákov tak idem, ako inač cez valec, ale valec, ktorý je ešte o kus väčší ako včera. Do polky super a v polke to začalo, ako v LM pod skalou. Držal, hádzal, obracal ma z každej strany, mám pocit, že som urobil riadne divadlo na dobré 2 minúty a to fakt nepreháňam. Točilo to snáď sto ľudí a ja to video zoženiem. No bolo by to super keby som to chcel a mal 190cm dlhu S6, a nie to hebedo. Už som mal na mále že vyplávam po hádam 5 eskimáku a rukách natiahnutých až na breh, ale vyluplo ma von asi meter od bránky a tak som ju dvoma zábermi prešiel akože nič a pokračoval ďalej. Riadne ma to vyčerpalo, vyšťavilo, ale napodiv povzbudilo, že som to zvládol a nechal za sebou ca.4 ohúrených pretekárov, že ten ma aj umeleckú vložku. Ani neviem ako som pod mostom na Isly. Pri vystupovaní sa mi naberá voda musím otvoriť štopeľ. Nesúc voda vyteká. Vymiagal som sa hore po tých mokrých skalách. Sadám zavriem štopeľ a idem predbieham snáď troch. Geniálny nájazd úplné presne, záves a som tam ,kde treba takto to prebehlo, ale asi som v tej eufórii poľavil v koncentrácii a nestihol som zabrať, bočný karfiol ma vo vrataku prevracia, bleskový eskimák pádlovanie ako o život a už je to v r...splachuje ma ešte s jedným napoly eskimákom a už pádlujem nazad temer na sútok s Drávou. Bohová potupa, ruky ani necítim. Pádlujem a snažím sa už neurobiť chybu, ako ten čo ide predo mnou, ktorého zasa splachuje. Pripádlujem do cieľa, vystupujem a na stŕpnutých nohách vybieham do kopca s kajakom na pleci, ťapnem si s Lukášom a chvíľu neviem čo sa deje zobrali mi kajak to viem a začnem znova vnímať až keď mam pred nosom kameru STV a, že Laco ....zadýchaný, nasratý, len nie spokojný. Neviem čas. Neviem nič. Chvíľu nejaké múdra hovorím tomu z STV, po rozhovore, ešte dlho sedím trasiem sa a nechápem, čo a ako som to mohol urobiť. Trochu to vylepšila hosteska Red Bullu s veľkou minerálkou a výstrihom, alebo veľkým výstrihom a minerálkou? Fakt si nepamätám. Už vtedy som si povedal, že za rok musím isť zasa. No a výsledky mi to potvrdili. Team 55, ja 59, čas aj napriek tým kixom len o 30 sekúnd horší ako vlani. Nechcem ani hovoriť o tých ca.7, možno viac možno menej stratených minútach. Máme čo zlepšovať. Napriek tomu neúspechu je to umiestnenie v strede pola.

Fuj je mi trochu lepšie ale nie oveľa, už viem ako je futbalistom,ked prehrajú vlastným gólom v poslednej minuté.... a ako bolo Štepánke eskimáčke. Ale ako sa ma snažil team ukľudnit prešiel som úspešné do cieľa.

Parťákom tiež veľmi nešlo Viky bežal chorý a po dlhom lete, Mišo letel štandardne, ale trochu pomaly bežal, ja to už viete a Lukáš si vyžral nováčikovskú daň pri nesení biku hore kopcom. Ďakujem za pozornost,koho som nudil prepáčte.

A poučenie z tejto bájky? Nezabudnite ciel je až v posteli, nie 3 bránky pred koncom!

Športu zdar vodactvu zvlášť.

Laco Go For Sport

PS: Týmto chcem predbežne poďakovať naším sponzorom fy.GO FOR SPORT, ďalej fy. Husky za oblečenie, fy.TNP za pádla, fy.Devold za vlnené spodné prádlo,fy. Spirig za krémy Daylong. Rovnako ďakujem teamovým kolegom a managerke.

SKOK Z RAMPY CCA.6M

NA FOTKE Z PRAVA DO LAVA LUKAS BIKER, MICHAL PARAGLIDER, VIKTOR BEZEC A JA